Doberman
Meno tohto psa sa odvodzuje od výbercu daní Dobermanna z Apoldy v Nemecku, ktorý na konci minulého storočia choval veľmi ostré psy typu stredne veľkého hladkosrstého pinča, ktoré ho sprevádzali pri nosení peňazí. Tieto psy sa stali základňou i pre chov dobermanov. Údajne majú primiešanú krv rotvajlera, Black-and-tan-Terriera, geryhounda a možno aj iných plemien. Aspoň sa tak usudzuje z temperamentu a rýchlosti dobermana, pretože nič bližšie o ich vzniku nie je známe. Isté však je. Že v novom plemene sú zlúčené všetky vlastnosti, ktoré sú potrebné pre služobného psa, Je nebojácni, s pevnými nervami, otužilí, inteligenti, učenlivý ovládateľný, pritom hybký, rýchli, energický, ostražitý a ostrý, ale nehryzie. Exteriérove je veľmi ušľachtilí, elegantný a pekný. Preto sa nemožno diviť, že jeho obľuba čoskoro prerástla hranice Nemecka a dnes je rozšírený prakticky na celom svete. Najčastejšie sa používa ako služobný pes; značne je rozšírený aj ako strážny pes. Od mladosti potrebuje pevné, dôsledné vedenie a spravodlivé zaobchádzanie, aby sa včas usmernilo jeho sebavedomie. Aj u nás našiel doberman dosť obdivovateľov, i keď jeho chov vôbec nie je taký rozšírený ako chov nemeckého ovčiaka.
