Boxer
Prapredkami dnešného boxera boli psy, ktoré sa používali pri love medveďov, vlkov a diviakov. Ich podobu nachádzame na rozličných starých rytinách. Boli to zavalité, dobre viazané psy, smelé a málo citlivé na utŕžené rany. Ich spoločným znakom bola ťažká hlava s krátkym, ale mohutným nosom, ktorý nenechával pochybnosti o sile záhryzu. Ináč si neboli navzájom podobné a na rôznych miestach sa vyskytovali odlišné typy týchto psov pod rozličnými krajovými názvami podľa toho, na čo sa používali. Svoju odvahu dokazovali aj na zápasoch, ktoré sa usporadúvali buď navzájom medzi sebou, alebo inými zvieratami, napr. býkmi. Keď sa v polovici druhého storočia začalo s čistokrvnou plemenitbou, všimli si niektorí chovatelia tieto psy a zámerným krížením a použitím aj iných plemien z nich vyšľachtili nové plemeno, dnešného boxera. Ťažko by sme však hľadali v ňom jeho prapredkov. Dnešný boxer je elegantný a ušľachtilý pes, ktorý si však uchoval všetky pôvodné povahové vlastnosti, a to najmä odvahu, tvrdosť a húževnatosť. Jeho vývoj trval pomerne dlho. Za samostatné plemeno ho uznali až roku 1925. Jeho meno sa odvolilo zrejme pre podobnosť jeho hlavy s boxerskou rukavicou alebo s tvárou boxera s znetvoreným nosom. Boxer má všetky vlastnosti, ktoré musí mať dobrý služobný pes. Okrem toho je však aj milým spoločníkom, a preto sa chová aj v mnohých domácnostiach, najmä v mestách ako spoločenský pes. Jeho obľuba sústavne vzrastá.
