Bígl
Až do roku 1965 bol nás tento pes celkom neznámy. A predsa je to staré plemeno duričov, ktoré sa v menších svorkách používajú v Anglicku na nadhánanie zajacov a líšok. Z jkeho temperamentu a ostrosti možno usudzovať, že v ňom koluje krv teriérov. Pravdepodobne vznikol krížením niektorých teriérov a francúzskych duričov. Hojne je rozšírený v Anglicku, ale ešte viac v Spojených šátoch, kde sa pre módnu obľúbenosť stal najpočetnejším spoločenským psom. Na európskom kontinente je zastúpený pomerne málo. K nám sa dostal jeden chovný pár pri príležitosti svetovej výstavy v Brne roku 1965. Bol určený pre poľovníctvo. Neskoršie k nim doviezli túto skupinu psov z Anglicka a USA na špeciálne laboratórne účely. Hoci je bígl sympatický psík, nemá v našich podmienkach nádej na širšie uplatnenie, ak pravda, nezasiahne móda, ktorá už tak často zmenila osudy plemien.
mokra
(nella, 28. 9. 2018 19:09)